Metro 2033 – survival larp 2.–4.11.2018

Zhrnutie osob­ne vní­ma­ných kla­dov a zápo­rov akcie a vše­obec­ne doj­mov z Metra 2033 – sur­vi­val larpu.

Hrala som vojač­ku Natašu Orlovu.

Začnem pár veca­mi, kto­ré som o lar­pe vede­la vopred a pri­dám k nie­kto­rým svoj komentár:

V čem bude III.Beh opro­ti pred­cho­zim běhům jiný?
- dekon­ta­mi­nac­ni pro­ces pro pří­cho­du do sta­ni­ce áno a sta­lo sa to nápl­ňou hry mini­mál­ne jed­né­ho hráča
- roz­bor­ky a čiš­tění zbra­ní nebo­lo
– dekon­ta­mi­na­ce a čiš­tění vody pomo­ci fil­tru a UV výbo­jek výpra­vy za vodou boli súčas­ťou hry a zamest­ná­va­li prie­bež­ne rôz­nych hráčov
– zpra­co­vá­ní dře­va (jsme na sta­ni­ci pod bota­nic­ky­mi zahra­da­mi) nevi­de­la som, ak bolo, tak som si to nevšimla
- nový sys­tém obcho­du, pro­de­je a směny zbo­ží veci sa kupo­va­li za náboj­ni­ce ale­bo dostá­va­li za prá­cu v podo­be poukážok
- pre­bi­je­ni a plnění nabo­ju nevi­de­la som
- REALNE hrát­ky s elek­tro­ins­ta­la­cí a ven­ti­lá­to­ry (mecha­nik po zaško­le­ní) áno, plne zamest­ná­va­lo posta­vu mecha­ni­ka a bolo to veľ­kou nápl­ňou hry
- žád­né nogo zóny. Cely pros­tor je plne her­ní. Áno, ale… (viac o pries­to­re neskôr)
- mož­nost využi­tí usklad­ne­nych kos­ty­mu. Pre mňa nebo­lo potreb­né, tak­že neviem posúdiť

Niektoré z akti­vít sa bohu­žiaľ neodoh­rá­va­li, i keď boli zrej­me naplá­no­va­né a to je ško­da, lebo by to viac napl­ni­lo hru. Naše posta­vy boli ľudia, kto­rí priš­li na toto mies­to, aby zača­li nový život a táto téma sa nies­la celým lar­pom, čo sa mi veľ­mi páči­lo. Preto takí­to ľudia by sa sna­ži­li robiť čokoľ­vek, čo by im pomoh­lo zaob­sta­rať si viac jed­la, čis­tú vodu a pod., ale mož­nej prá­ce sa mi zda­lo málo – urči­te by sa dalo vymys­lieť viac akti­vít, kto­ré by ľudia moh­li robiť, aby A) si doká­za­li reál­ne na seba zaro­biť a pre­žiť, aby sa eko­ni­mi­ka hýba­la a B) aby mali viac mož­ných akti­vít behom hry. Jednoducho vypí­sať viac prác, poskyt­núť mož­nos­ti neja­kých jed­no­du­chých manu­ál­nych čin­nos­tí a podob­ne. S tým, že je larp pomer­ne tvr­dý sur­vi­val, bolo by pod­ľa mňa len vhod­né, keby tak­mer kaž­dá posta­va v prie­be­hu hry muse­la pracovať.

Akce se koná v pod­zem­ních pros­to­rách kry­tu s mno­ha míst­nos­tmi a chod­ba­mi, včet­ně pozem­ku pro ven­kov­ní ste­alth mise na nale­ze­ní zásob jako je ben­zin do gene­rá­to­rů, jíd­lo, zbra­ně, muni­ce a dal­ší. V pros­to­rách je funkč­ní kuchy­ně, bar a hos­po­da, toale­ty, ubi­ka­ce, pěs­tír­na hub a bylin apod. Vše je vytvo­ře­no tak, aby byl dojem z pros­tor co nej­ví­ce přib­lí­žen předloze. ​

Toto by som rad­šej upres­ni­la, lebo pod­ľa popi­su pôso­bí mies­to o dosť väč­šie, než v sku­toč­nos­ti je. Podľa mňa je výho­dou pries­to­ru prá­ve to, že je malý a sties­ňu­jú­ci. Miestností mno­ho nie je, rov­na­ko ani cho­dieb. Pozemok oko­lo bol využi­tý na pries­kum­né akcie, o tých zase neskôr.

Hráči boli roz­de­le­ní na dve sku­pi­ny. Vojaci a nevo­ja­ci. Keďže na mojom behu bolo, ak som správ­ne počí­ta­la, 13 hrá­čov, tak voja­ci v počte 5 pôso­bi­li ako veľ­ká a sil­ná sku­pi­na. Priestor bol roz­de­le­ný na bež­nú a VIP zónu. Bežní hrá­či sme­li ísť do VIP zóny len s prie­pus­t­kou ale­bo pod dozo­rom voja­ka a len za uči­tým úče­lom. Ako veľ­kú nevý­ho­du vidím to, že vo VIP zóne bola toale­ta, a tak „hajzl­bá­bo­va­nie“ sa sta­lo jed­nou zo súčas­tí vojen­skej služ­by. Vo VIP zóne bol sklad, kam naviac moh­lo cho­diť len obme­dze­né množ­stvo hrá­čov, ubi­ká­cia voja­kov, miest­nosť veli­te­ľa a chod­ba. To zna­me­ná, že všet­ky tie­to pries­to­ry bež­ne využí­va­li len voja­ci, sklad­ník, CP a sem tam iní hrá­či. To je pod­ľa mňa na jed­nu stra­nu ško­da, lebo tým pádom mali nie­kto­rí hrá­či obme­dze­nej­ší pries­tor, ako iní, na dru­hú stra­nu to prí­jem­ne dotvá­ra­lo tú atmo­sfé­ru sko­ro až „vojen­skej dik­ta­tú­ry“, kto­rá na hre vládla.

Bežná zóna sa potom skla­da­la z jed­nej miest­nos­ti (bar s vari­čom, pose­de­nie a poten­ciál­ne bor­del – poten­ciál­ne pre­to, lebo nefun­go­val), chod­by, kde po stra­nách boli zakry­té lôž­ka bež­ných hrá­čov, a cho­va­teľ­ňa zvie­rat, chod­ba pokra­čo­va­la roz­ší­re­ním, kde pre­bie­hal che­mic­ký výskum a bola ukon­če­ná „vrát­ni­cou“ ale­bo vstu­pom na povrch s vojen­ským stanoviskom.

Väčšina hry bež­ných hrá­čov sa pre­to odo­hrá­va­la v miest­nos­ti s barom. Atmosféricky sa mi to páči­lo. Jediná výtka, kto­rú tu spo­me­niem sú ciga­re­ty. Vedela som vopred, že v pries­to­re sa bude faj­čiť, tak­že som s tým počí­ta­la, môj návrh ale znie her­ne obme­dziť faj­če­nie tým, že ciga­re­ty budú naozaj ťaž­ké k zohna­tiu, budú dra­hé a napr. že si ich hráč bude musieť sám vyro­biť…? Ventilácia fun­go­va­la, tak­že dym bol odvet­rá­va­ný von, ale napriek tomu nie som fanú­šik pasív­ne­ho faj­če­nia a mys­lím si, že v Metre toho taba­ku zas tak veľa nebolo.

“Komfortní” kapa­ci­ta sta­ni­ce je přib­liž­ně 25 lidí 

- Stanice je vyba­ve­na toale­tou. Ty jsou uzpůso­be­ny jako PA sur­vi­val zážitek 🙂 

- Výměna vzdu­chu zde pro­bí­há ins­ta­lo­va­nou průmys­lo­vou potrub­ní vzdu­cho­tech­ni­kou, kdy se škod­li­vý vzduch nuce­ně “vysá­vá” ven ze sta­ni­ce. Je tedy potře­ba být přip­ra­ven na to, že po celou 

dobu LARPu bude­te vysta­ve­ni mož­né­mu průva­nu, zvý­še­né praš­nos­ti a kons­tan­tní­mu hlu­ku způso­be­né­ho vzdu­cho­tech­ni­kou. Je tedy vhod­né mít s sebou jako dopl­něk kos­tý­mu i čepi­ci, šálu, šátek apod. 

Počet hrá­čov… Hráčov bolo asi 13, ďal­ších zhru­ba 5 CP (ak sú moje počty nespráv­ne, tak sa ospra­vedl­ňu­jem) a kryt sa mi zdal pomer­ne plný. Ak by nás bolo 25, nie som si istá, či by pries­tor nebol už pre­pl­ne­ný, mys­lím si, že bun­ker je vhod­ný prá­ve pre taký počet, ako nás bolo ale­bo by nesmel byť roz­de­le­ný a hra by muse­la pre­bie­hať pre všet­kých všade.

Keďže larp je sur­vi­val, je tre­ba naozaj pri­po­me­núť, že hygie­nic­ky je nároč­ný – nie je tu tečú­ca voda, nedá sa umyť ruky ale­bo splách­nuť (spla­cho­va­nie kýb­lom). Organizátor na to ale upo­zor­ňo­val, tak­že som to vza­la do úva­hy a pri­ba­li­la dez­in­fekč­ný gel.

Áno, bol prie­van, zima, prach, hluk.. pavú­ci, špi­na, krv (her­ná), neja­ké trčia­ce trub­ky a hro­ma­da káb­lov (ku káb­lom o chvíľku).

Bolo to pre­zen­to­va­né a bolo to sku­toč­ne tak – hráč si sám zod­po­ve­dal za zdra­vie, bez­peč­nosť a hygie­nu, je to sku­toč­ne sur­vi­val a je nut­né s tým počí­tať (keď porov­nám s iným posta­po lar­pom, kto­rý pre­bie­hal v bun­kri – a tj Střepiny – tak tam na roz­diel od Metra boli vše­mož­ne zabez­pe­če­né aké­koľ­vek poten­ciál­ne „hroz­by“).

Je dob­ré pove­dať, že Metro 2033 – sur­vi­val larp ide na reál, a tak je zvlášť vhod­ný pre ľudí, kto­rí si sku­toč­ne CHCÚ zahrať nedos­ta­tok vody, jed­la, tep­la, spán­ku, aké­ho­koľ­vek kom­for­tu. Tým pádom nie je vhod­ný pre hrá­čov, kto­rí počí­ta­jú s tým, že to bude len simu­lá­cia núdze.

Tu by som na dru­hú stra­nu zase vypich­la, že by bolo vhod­né mať na hre via­ce­ro mož­nos­tí uplat­ne­nia, kde by si hráč zohnal tú pat­ró­nu na vodu a pod. Zároveň ale nebol nedos­ta­tok muní­cie k streľ­be, tak­že ako voja­ci sme sa nemu­se­li báť o kaž­dú jed­nu ranu, kto­rá by išla mimo.

Neproškoleným oso­bám je zaká­zá­no jak­ko­li mani­pu­lo­vat se vzdu­cho­tech­ni­kou či elektrickými 

roz­vo­dy.

Na jed­nej stra­ne toto bolo jas­ne dané pra­vid­lo kry­tu, na stra­ne dru­hej behom pred­her­nej inštruk­tá­že bolo pove­da­né, že sabo­tér a pod. môže ľubo­voľ­ne pre­ru­šo­vať vede­nia, naru­šo­vať vzdu­cho­tech­ni­ku a podob­ne. Na hre mys­lím žiad­ny sabo­tér – hráč – nebol, ale ak by bol, nepo­va­žu­jem za dob­rý nápad pove­dať, aby sme sa sku­toč­ne hra­ba­li do tech­ni­ky, jed­nak pre­to, že by to moh­lo viesť k zra­ne­niu a jed­nak pre­to, lebo tie zaria­de­nia by bolo mož­né sku­toč­ne zni­čiť. Hľadala by som pre­to neja­kú meta­her­nú ces­tu k tomu, ako by sa gene­rá­tor a vzdu­cho­tech­ni­ka dali sabotovať.

Veľmi sa mi páči­lo to, že sme muse­li na výpra­vy von ku gene­rá­to­ru a reál­ne dolie­vať ben­zín a že vzdu­cho­tech­ni­ka sku­toč­ne išla a bolo ju počuť a keď došiel ben­zín, tak svet­lá naozaj zhas­li a vet­ra­nie pre­sta­lo fun­go­vať a her­ne sme mali len tých 10 minút na opra­vu ale­bo dopl­ne­nie ben­zí­nu, lebo to po prvé vytvá­ra­lo veľ­kú her­nú náplň a po dru­hé atmo­sfé­ru, kedy ako­náh­le sa zhas­lo a pre­sta­lo hučať vet­ra­nie, ľudia na oka­mih zata­ji­li dych s kús­kom obavy.

Výber postáv a komu­ni­ká­cia s orga­ni­zá­ci­ou mi priš­li v poho­de. Postavy sú skôr náčr­ty, je dob­ré ich dotvo­riť a je to na hre aj oce­ne­né napr. pat­ró­na­mi naviac. Zároveň ale pre­po­je­nie postáv bolo skôr mini­ma­lis­tic­ké, je z veľ­kej čas­ti na hrá­čo­vi, ako sa potom na hre bude sta­vať k iným posta­vám a akú si o nich uro­bí predstavu.

V posta­ve boli rôz­ne čís­la pre rôz­ne aspek­ty – fyzic­ká, psy­chic­ká odol­nosť a pod. kto­ré ale na hru samot­nú nema­li zdá sa vzplyv, slú­ži­li skôr na orien­tá­ciu v posta­vách, pod­ľa mňa ani nebo­li nut­né a sta­či­lo by vyjad­riť tie­to kla­dy a zápo­ry slov­ne – je sil­ný a tech­nic­ky zdat­ný, je psy­chic­ky odol­ná, ale nie veľ­mi orga­ni­zač­ne schop­ná a pod.

Ad pre­po­je­nie postáv: mala som v cie­ľoch pre­po­je­nie na posta­vu, kto­rá sa v hre nevys­kyt­la. Škoda. Je jas­né, že orga­ni­zá­tor nemô­že zais­tiť úpl­nú napl­ne­nosť lar­pu a vždy nie­kto neprí­de na posled­nú chví­ľu, ale v tom prí­pa­de by bolo dob­ré mať pre­po­je­nia na via­ce­ro postáv a ak nie­kto neprí­de, stá­le mám iných, na kto­rých sa budem orien­to­vať. Keďže žije­me v jed­nej sta­ni­ci, po pár dňoch sa musí­me aspoň zbež­ne poznať. Na lar­pe ale nebo­lo žiad­ne zozna­mo­va­nie v rám­ci úvo­du hry, bolo by potom vhod­né upo­zor­niť, že je napr. dob­ré si o iných posta­vách vopred pre­čí­tať a ide­ál­ne uro­biť orga­ni­zo­va­né zozna­mo­va­nie, lebo u polo­vi­ce postáv som neve­de­la ani to, ako sa vola­jú a len zbež­ne to, čo na sta­ni­ci robia.

Workshop – nenaz­va­la by som works­ho­pom, bola to struč­ná inštruk­táž ohľad­ne pra­vi­diel kry­tu a pra­vi­diel lar­pu, kto­rú nám orga­ni­zá­tor dal pred kry­tom. Dala by som pred­nosť inte­rak­tív­nej­šej for­me, ale keď­že zača­lo pršať a vnút­ri nebol pries­tor, kde by sme moh­li byť v poho­de všet­ci naraz a čokoľ­vek si skú­šať, tak som bola ok s trva­ním, náplň sa mi zda­la adek­vát­na a všet­ky otáz­ky boli zodpovedané.

Čo oce­ňu­jem bola potom tá násled­ná „zku­šeb­ní sko­ro­dvoj­ho­din­ka“ kedy, si nás ako voja­kov vzal na sta­rosť veli­tel – CP a vysvet­ľo­val a uka­zo­val nám všet­ky potreb­né postu­py a veci. To bolo aj inte­rak­tív­ne aj zábav­né a záro­veň nás to nala­di­lo na hru a uvied­lo do deja.

Samotná hra sa mi zda­la zby­toč­ne dlhá. Na jed­nu stra­nu, bola dosť dlhá na to, aby si člo­vek „užil“ ten nedos­ta­tok spán­ku, hlad, smäd a podob­ne, na dru­hú stra­nu medzi zhru­ba 3 a 7 hodi­nou ráno sa i tak sko­ro všet­ci hrá­či rozt­ra­ti­li po lôž­kach a vlast­ne nič sa nedia­lo, tak­že by bolo úpl­ne v poho­de buď hru skrá­tiť (a tým aj zin­ten­zív­niť) ale­bo do nej vlo­žiť pove­dz­me 4 hodi­ny, kedy by sa naozaj ofi­ciál­ne neh­ra­lo a všet­ci by moh­li spať – aj voja­ci, kto­rí mali len 1,5 lôž­ka k dis­po­zí­cii by si vte­dy moh­li natiah­nuť kari­mat­ky a pod. a kúsok sa vyspať a záro­veň nie dosť na to, aby sa dalo hovo­riť o kom­for­te a kto by túžil po hard­co­re, tak by spať nemu­sel, osob­ne som spa­la asi hodin­ku a tiež stačilo.

Jedným z veľ­kých kla­dov akcie sa mi zda­lo „neme­ra­nie času“ a teda, že bolo dopou­če­né nemať u seba žiad­ne hodin­ky a mobi­ly a pod a tým pádom člo­vek v tme kry­tu stra­til pojem o čase. Dotváralo to pek­ne atmosféru.

Výpravy von boli dob­ré, i keď by som oce­ni­la, aby boli nebez­peč­nej­šie, stre­tá­va­li by sme von­ku mutan­tov (kto­rí nám inak krás­ne buši­li na dve­re a robi­li super zvu­ko­vé efek­ty) ale­bo nepria­te­ľov a i keby šlo nie­ko­mu o život – mys­lím, že s nebez­pe­čen­stvom úmr­tia posta­vy sme počí­ta­li všet­ci. Príjemné bolo fun­go­va­nie hesiel a cel­ko­vo prá­ca pri vstu­pe do sta­ni­ce, kde bolo naozaj veľa zau­jí­ma­vých inte­rak­cií – ale opäť si hovo­rím, aké dob­ré bolo hrať za vojač­ku, lebo ako iný bež­ný hráč by som k tomu­to veľ­mi prí­stup nema­la. Preto si hovo­rím, či iným hrá­čom bolo toto kom­pen­zo­va­né inak zážitkovo.

S inte­rak­ci­ami v rám­ci sta­ni­ce sme sa mys­lím pek­ne vyhra­li, tak­že z toho som bola mies­ta­mi nad­še­ná, veľ­mi sa mi páči­lo, že bol kon­flikt medzi vojak­mi a „tými ostat­ný­mi“ a že sa hrá­či pokú­ša­li o „pre­vrat“ a všet­ko oko­lo toh­to, to si mys­lím, že bolo vyni­ka­jú­cou záp­let­kou a zdro­jom neus­tá­lych kon­flik­tov a stre­tov, mini­mál­ne názo­rov a nako­niec skon­či­lo i krvi-pre­lie­va­ním. My ako voja­ci sme si uží­va­li to, že sa musí­me sku­toč­ne sna­žiť udr­žať si prá­vo­mo­ci a sta­tus quo a záro­veň, že bež­ným hrá­čom robí­me taký ako­by útlak (a to i bez toho, aby sme ich prvo­plá­no­vo šika­no­va­li) a mys­lím, že aj ostat­ní hrá­či si uži­va­li to, keď nám moh­li vme­tať do tvá­re, ako sa nad nich povy­šu­je­me a čo im všet­ko zaka­zu­je­me a vyskú­šať si tak kúsok mili­tant­nej tota­li­ty. Osobne som bola za, ak by bolo nie­čo podob­né i naz­na­če­né v posta­vách a núti­lo to bež­ných oby­va­te­ľov k tomu, aby neja­ké­ho veľ­mi neprí­jem­né­ho voja­ka naprí­klad chce­li zni­čiť – pre­sa­diť si degra­dá­ciu na bež­né­ho oby­va­te­ľa a podob­ne. Ale to už je len osob­ný návrh, mož­no na úpl­ne inú hru.

Rovnako som sa veľ­mi pote­ši­la tomu mocen­ské­mu vákuu ku kon­cu, sna­ži­li sme sa vše­mož­ne byť neut­rál­ni, ale zástup­co­via iných frak­cií si už poma­ly doha­do­va­li vlá­du nad nami v scé­ne, kde ešte tiek­la po zemi krv a bol tam ošet­ro­va­ný náš veli­teľ. To bola aspoň pre mňa urči­te vrchol­ná scé­na lar­pu – pocit bez­vý­chod­nos­ti a nut­nos­ti vzdať sa neut­ra­li­ty a asi aj našej slo­bo­dy pre­to, aby sme moh­li vôbec pre­žiť a ako si vybrať pokiaľ mož­no to naj­men­šie zlo.

Jedno mínus, kto­ré musím ešte spo­me­núť je, že sme hľa­da­li posta­vu, kto­rá sa na hre nevys­ky­to­va­la – špi­ó­na Reichu – a toči­la sa oko­lo toho pomer­ne sil­ná záp­let­ka. Hráč mohol odpad­núť na posled­nú chví­ľu, v tom prí­pa­de by som to ako orga­ni­zá­tor asi rie­ši­la vlo­že­ním CP s tou­to zásad­nou posta­vou do hry ale­bo tým, že by som nie­kto­ré­mu z hrá­čov komu­ni­ko­va­la doda­toč­né infor­má­cie (si špi­ón, pre­zý­va­jú ťa tak­to a uro­bil si toto) mož­no i na mies­te a tým „zaplá­ta­la“ túto die­ru. Je to bar­lič­ka, ale bolo by lep­šie, ak by bola mož­nosť túto posta­vu nájsť.

Malá nevý­ho­da, ale je mož­né, že to bolo spô­so­be­né len men­ším počtom hrá­čov bolo aj tajom­stvo: kaž­dá posta­va mala neja­ké a nie som si istá, či o ňom nie­kto iný aj vedel. Bolo by super, ak by vlast­ne kaž­dé tajom­stvo nie­kto na nie­ko­ho vedel, lebo by sa dosta­li do hry. Moja posta­va nie­ko­ho zabi­la, teda moh­la som sa za to han­biť, ale vlast­ne som nema­la moti­vá­ciu sa o tom zmie­ňo­vať. Ale bolo by super, keby sa mnou nie­kto pri­šiel s tým, že ma tým chce vydie­rať ale­bo mi tým zni­čiť povesť ale­bo tak podob­ne. Bolo by to záro­veň bonu­som pri pre­po­je­ní postáv, tým, že žije­me vo veľ­mi obme­dze­nom pries­to­re, že na seba vie­me veci.

Osobne by som ešte zmie­ni­la CP, kto­ré pod­ľa mňa odvied­li veľ­ký kus prá­ce, doktor bol správ­ne neprí­jem­ný a veli­teľ sta­ni­ce bol správ­ny, aby sme mali k nemu rešpekt – aspoň teda tí, čo sme boli na jeho strane. 🙂

Hra bola pre­zen­to­va­ná ako sur­vi­val sand­box a toho sa drža­la. Kvalita hry a inte­rak­cií bola dosť závis­lá na nás a mys­lím, že sa nám poda­ri­lo vniesť do toho život, ori­gi­nál­ne, mies­ta­mi neprí­jem­ný, ale intenzívny.

Ďakujem orga­ni­zá­to­ro­vi, CP a spo­lu­hrá­čom a keď bude neja­ká ďal­šia hra, tak by som v prí­pa­de vhod­né­ho ter­mí­nu priš­la znovu. 🙂

Jo a ešte jed­na poznám­ka: chý­bal čaj!! Čo sme to boli za Rusov bez čaju! 😀