…ale zbav nás zlého!

„Kyrie ele­i­son, Christe ele­i­son…“ opa­ku­jú­ce sa ver­še sak­rál­nej pies­ne pod gotic­ký­mi oblúk­mi chrá­mu pri­vá­dza­jú veria­cich zvlášt­nym spô­so­bom bliž­šie k Bohu. Hudba a vese­lie z kom­nát hra­du zna­čia, že sva­dob­né hos­ti­na v kru­hu šľach­ty sa prá­ve zača­la. Medzi sta­rý­mi múr­mi sa žije bež­ný život jed­no­du­chých ľudí so všet­ký­mi ich rados­ťa­mi a trá­pe­nia­mi. A z mučiar­ne sa ozý­va­jú výkri­ky nešťast­ní­kov, kto­rí pad­li do rúk vše­moc­nej inkvi­zí­cie. Vitajte v Langued’Ocu na pan­stve Quillan, v dru­hej polo­vi­ci tri­nás­te­ho sto­ro­čia. Vitajte na lar­pe Albigenští.

„Katarské voj­ny skon­či­li a Langued’Oc je pod nad­vlá­dou Francúzska. Zdá sa, že katar­stvo je potla­če­né a zni­če­né. Aspoň pápež a jeho pre­dĺže­ná ruka – domi­ni­ká­ni by to tak chce­li vidieť. V mes­teč­ku Quillan sa chys­tá svad­ba miest­ne­ho pána. Schádzajú sa sem ľudia zo širo­ké­ho oko­lia, aby sa tej­to uda­los­ti moh­li zúčast­niť. Zároveň do Quillanu pred nedáv­nom dora­zi­li dva­ja domi­ni­ká­ni, kto­rí vyšet­ru­jú uda­nie na miest­ne­ho kňa­za, že žije v neprá­vos­tiach. Skupinka tem­plá­rov, kto­rí priš­li na svad­bu ako hos­tia, situ­áciu nez­jed­no­du­šu­je. Medzi oby­va­teľ­mi mes­teč­ka sa urči­te ukrý­va­jú aj nie­koľ­kí kata­ri, ako napo­kon vša­de v oko­li­tých lesoch.“

Larpov zasa­de­ných do stre­do­ve­ké­ho pro­stre­dia prek­va­pu­jú­co nie je až tak mno­ho. Ešte menej je tých, v kto­rých neh­rá kľú­čo­vú úlo­hu boj. I keď ani tomu sa tu hrá­či cel­kom nevyh­nú, v hre Albigenští hra­jú prím iné aspek­ty stre­do­ve­ké­ho živo­ta: Viera či snáď mys­ti­ka, sta­ré legen­dy, drob­né obcho­dy a pod­vo­dy či vyso­ká poli­ti­ka, rodin­né tajom­stvá, zaká­za­ná či nanú­te­ná lás­ka, stre­do­ve­ká hud­ba a dobo­vá kuchyňa.

Katari, ale­bo Albigénci boli stre­do­ve­kým here­tic­kým hnu­tím, kto­ré­ho pôso­be­nie zane­cha­lo obzvlášť sil­né sto­py naj­mä v juho­zá­pad­nom Francúzsku, v oblas­ti Okcitánie. Hra sa odo­hrá­va v obdo­bí po krí­žo­vej výpra­ve, vyhlá­se­nej s cie­ľom eli­mi­no­vať vplyv kací­rov v regi­ó­ne. A súčas­ne posil­niť vplyv fran­cúz­ske­ho krá­ľa, teda pri­pú­tať úze­mie pod krá­ľov­skú koru­nu. Už toto his­to­ric­ké nasta­ve­nie posky­tu­je množ­stvo tre­cích plôch, do kto­rých keď zasa­dí­me život­né kri­žo­vat­ky jed­not­li­vých postáv, dostá­va­me kok­tejl, kto­rý nemô­že byť nudný.

Samotný larp sa doč­kal prvé­ho uve­de­nia na jeseň 2015, hoci nápad  v hla­vách orga­ni­zá­to­rov kva­sil už dáv­no pred tým. Odvtedy bola hra odo­hra­ná ešte tri­krát. Uvedeniu pred­chá­dza­li vše­mož­né kom­pli­ká­cie – odchod jed­né­ho z pôvod­ných tvor­cov, zme­na mies­ta kona­nia, či osob­né ťaž­kos­ti. Trojčlenný orga­ni­zá­tor­ský tím sa však nevzdal, tvrdo bojo­val a svoj boj dovie­dol do víťaz­né­ho kon­ca. Treba ešte podot­knúť, že hoci mali auto­ri za sebou neja­ké vlast­né komor­né lar­py, s hrou také­ho­to for­má­tu dosiaľ skú­se­nos­ti nema­li. Tie však doká­za­li nahra­diť zapá­le­ním pre vec a dlho­roč­ným záuj­mom o tému, kto­rú v lar­pe spra­co­va­li. Veľký kus srd­ca, kto­rý do hry vlo­ži­li, je tam sku­toč­ne cítiť.

Hra na prvý pohľad zauj­me svo­jou výprav­nosť. Kostýmy, hoci nie­ke­dy zjed­no­du­še­né (kto­ré sú orga­ni­zá­to­ri k hre schop­ní zapo­ži­čať, ak hráč nemá vlast­ný), boli kon­zul­to­va­né s ľuď­mi, kto­rí sa obdo­biu, kedy sa larp odo­hrá­va, venu­jú hlb­šie. Podobne dôsled­ne postu­po­va­li auto­ri pri dobo­vej hud­be, s kto­rou majú i vlast­né skú­se­nos­ti. Práve hud­ba pek­ne dokres­ľu­je auten­tic­kú atmo­sfé­ru a litur­gic­ké spe­vy sú jed­ný­mi z najin­ten­zív­nej­ších momen­tov hry. Kuchári ako na prvom, tak i na ďal­ších behoch vari­li pod­ľa mož­nos­ti dobo­vo a naj­mä chut­ne. Za čereš­nič­ku na tor­te, keby to však nebo­la rov­no celá obrov­ská čereš­ňo­vá tor­ta, by som ozna­čil mies­to, kde sa celá hra odo­hrá­va. Hrad Lipnica už v minu­los­ti hos­til legen­dár­ny larp Porta Rossa a prá­ve tu našli úto­čis­ko aj Albigenští. Hrad, kde sa hráč môže pohy­bo­vať od piv­níc po naj­vyš­šie poscho­dia vyso­kán­skej hrad­nej veže posky­tu­je ohrom­nú kuli­su. Fajnšmekri náj­du na hrad­bách dokon­ca funkč­ný prevét.

Čo sa týka her­né­ho dizaj­nu, hra je rela­tív­ne dosť skrip­to­va­ná. Skript sa však dotý­ka naj­mä dôle­ži­tých uda­los­tí v hlav­nom dejo­vom oblú­ku. Väčšina hrá­čov dosta­ne od orga­ni­zá­to­rov vopred pri­pra­ve­né posta­vy, z kto­rých mno­hé tak strikt­ne skrip­to­va­né nie sú. Ak teda hráč pre­fe­ru­je v hre viac voľ­nos­ti, aj napriek nemen­né­mu kole­su dejín, kto­ré otá­ča hrou, tú voľ­nosť doká­že nájsť v hra­ní osob­né­ho prí­be­hu vlast­nej posta­vy. V hre je pou­ži­tých nie­koľ­ko mecha­ník, no celé pro­stre­die je die­ge­tic­ké (všet­ko, čo vidíš pat­rí do hry) a je tu naozaj len málo ruši­vých vply­vov, kto­ré by hrá­čov vytr­há­va­li z hry.

Napriek tuhé­mu skrip­tu dejo­vé­ho oblú­ka však cel­ko­vý dizajn nie je až taký pev­ný. Občas sa to nega­tív­ne pre­ja­ví na hlu­chých mies­tach, keď  sa nič zau­jí­ma­vé nede­je a čaká sa na nie­čo, no tre­ba pove­dať, že tvor­co­via sa sna­žia hru beh od behu zlep­šo­vať a vychy­tá­vať obja­ve­né muchy. Voľnejší dizajn hry naopak pone­chá­va viac pries­to­ru pre akú­si, nazval by som to, „mágiu hry“, keď na mno­hých mies­tach tvor­co­via ako­by púš­ťa­jú z rúk opra­ty a nechá­va­jú hru tva­ro­vať hrá­čom. Priebehy jed­not­li­vých behov a prí­be­hy kaž­dej jed­nej posta­vy na nich sa tak dia­met­rál­ne líšia a priam vyzý­va­jú hrá­ča, aby si Albigenských pri­šiel zahrať znova.

Na záver mám pre poten­ciál­nych záu­jem­cov o larp Albigenští dob­rú sprá­vu. Práve v tých­to dňoch sa spúš­ťa pri­hla­so­va­nie na pia­ty beh, kto­rý sa bude konať na kon­ci mar­ca 2018. Podľa kulo­ár­nych infor­má­cií to bude na dlh­šiu dobu posled­ná mož­nosť prí­sť si Albigénskych zahrať. Netreba teda váhať. Ale pozor! Je to návykové…

Viac infor­má­cií a pri­hláš­ku náj­de­te na strán­ke ale­bo na face­bo­oku.
Za fot­ky ďaku­jem Michalovi Károvi.